Vedci považujú rádiometrické datovanie za spoľahlivý nástroj určovania veku. Na rozdiel od biostratigrafie poskytuje údaje o „absolútnom“ veku hornín, nie iba relatívne datovanie, či časové rozpätie rozšírenia určitého druhu.
Vývoj nových metód datovania využiteľných pre obdobie neogénu až kvartéru umožňuje. Technika datovania zahŕňa rôzne metódy určovania veku hornín či archeologických artefaktov, od metód využívajúcich prirodzenú radioaktivitu, paleomagnetiku. Rýdhlosť rozpadu týchto prvkov je dobre známa a nezávisí na. Uhlíková metóda C14 alebo rádiokarbónová metóda datovania je fyzikálny postup používaný na stanovenie veku organických zvyškov (napr.
25 rokov stará žena datovania 19 rokov starý chlap
Tujora
